Podpora žiakov z Ukrajiny so štatútom utečenca v školách v Európe
Ruská invázia na Ukrajinu prinútila mnohých ľudí opustiť svoje domovy a hľadať ochranu v susedných európskych krajinách, medzi nimi aj veľkú časť detí a mladých ľudí. Školy v prijímajúcich krajinách majú teraz povinnosť poskytovať mladým žiakom kvalitné vzdelanie a podporu. Zatiaľ čo európske krajiny už prijali mnoho opatrení na riešenie vzdelávacích potrieb utečencov, rovnakú pozornosť je potrebné venovať aj ich psychosociálnym potrebám.

Táto krátka správa Eurydice sa zameriava na niektoré politiky a opatrenia vyvinuté najvyššími vzdelávacími orgánmi v celej Európe, ktorých cieľom je pomôcť školám pri integrácii ukrajinských žiakov. To zahŕňa nedávne politiky a opatrenia špecificky zamerané na ukrajinských študentov a politiky a opatrenia zamerané na všetkých novoprichádzajúcich študentov, ktoré boli zavedené pred súčasným konfliktom. Správa nadväzuje na zistenia správy z roku 2019 Integrating students from migrant backgrounds into schools in Europe: National policies and measures. Poskytuje aktuálne informácie získané prostredníctvom prieskumu v krajinách, ktoré sú súčasťou siete Eurydice (okrem Maďarska a Srbska). Referenčným rokom je školský rok 2021/2022.

Zvyšovanie úspešnosti a motivácie vo vyučovaní matematiky a prírodných vied v školách
V našej rýchlo sa meniacej spoločnosti, ktorá je založená na technológiách, je vzdelávanie v matematike a prírodných vedách kľúčové pre zabezpečenie toho, aby deti a mladí ľudia mali potrebné zručnosti, vedomosti a zmýšľanie, ktoré im umožnia stať sa zodpovednými a aktívnymi občanmi. Napriek tomu, že sa v Európskom vzdelávacom priestore kladie dôraz na kľúčové kompetencie v oblasti základnej matematickej a prírodovednej gramotnosti, podiel žiakov, ktorí nedosahujú základnú úroveň, zostáva výrazne nad dohodnutým maximom 15 %.

V tejto správe sa skúma, čo robia vzdelávacie orgány v Európe na posilnenie motivácie žiakov, zlepšenie ich výsledkov a pomoc tým, ktorí v matematike a prírodných vedách zaostávajú. Spája kvalitatívne údaje Eurydice o vnútroštátnych politikách a právnych predpisoch v 39 európskych vzdelávacích systémoch a kvantitatívne údaje z niekoľkých prieskumov hodnotenia žiakov. Výsledky poukazujú na dôležitosť vyčlenenia dostatočného času na výučbu, poskytovania včasnej podpory pri učení, zabezpečenia špecializovanej odbornej prípravy učiteľov a systematického monitorovania výsledkov žiakov. Uvádza sa množstvo príkladov, ako môžu učebné osnovy matematiky a prírodných vied podporovať reflexiu a prepojenie so životom študentov. Informácie sa zameriavajú na primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie a zahŕňajú všetky štáty zapojené do siete Eurydice (27 členských štátov EÚ a Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko).

Profesia učiteľa v Európe. Kariéra, rozvoj a pohoda.
Táto správa analyzuje kľúčové aspekty profesijného života učiteľov nižšieho sekundárneho vzdelávania (ISCED2) naprieč Európou. Je založená na kvalitatívnych údajoch Eurydice z národných politík a legislatív a na kvantitatívnych údajoch z Medzinárodnej štúdie o vyučovaní a vzdelávaní (TALIS) o praxi a poznatkoch učiteľov a riaditeľov škôl. Spájajúc tieto dva zdroje údajov, táto analýza má za cieľ vysvetliť, ako môžu národné politiky a predpisy prispieť k zvýšeniu atraktivity učiteľského povolania. Skúma spôsoby, akými učitelia získavajú počiatočné vzdelanie a politiky, ktoré môžu ovplyvňovať účasť na sústavnom profesijnom rozvoji. Ďalšie otázky, ktorými sa táto správa zaoberá, sú pracovné podmienky, kariérne vyhliadky a pracovná pohoda učiteľov. Skúma tiež, do akej miery sa hodnotenie učiteľov používa na účely poskytnutia formatívnej spätnej väzby a spôsoby motivovania učiteľov cestovať do zahraničia za vzdelávaním sa a prácou. V krátkosti sa venuje výzvam, ktoré priniesla pandémia COVID‐19 s presunom k dištančnému vyučovaniu a vzdelávaniu. Táto správa pokrýva všetkých 27 členských štátov EÚ, ako aj Spojené kráľovstvo, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko. Referenčné roky sú 2018‐2020.Táto správa analyzuje kľúčové aspekty profesijného života učiteľov nižšieho sekundárneho

Vzdelávanie dospelých a odborná príprava v Európe. Budovanie inkluzívnych ciest k zvyšovaniu úrovne zručností a kvalifikácií
Táto správa skúma vzdelávanie a odbornú prípravu dospelých v Európe s osobitným zameraním na politiky a opatrenia na podporu dospelých s nízkou úrovňou základných zručností a tých, ktorí majú nízku alebo žiadnu kvalifikáciu. Popri kvalitatívnych údajoch týkajúcich sa 42 systémov vzdelávania a odbornej prípravy správa uvádza aj štatistické údaje z medzinárodných prieskumov. Skúma celý rad vzájomne prepojených oblastí vrátane vnútroštátnych rámcov riadenia a politiky, verejne dotovaného vzdelávania dospelých, finančnej podpory a stimulov, prístupov k dosiahnutiu flexibilných vzdelávacích dráh, opatrení na uznávanie a validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a iniciatív zameraných na zvyšovanie informovanosti, osvetu v oblasti vzdelávania a poradenstvo.

Štruktúra európskych Vzdelávacích systémov 2022/2023: Schematické diagramy
Táto štúdia informuje o štruktúre hlavného prúdu európskych vzdelávacích systémov od predprimárnej až po terciárnu úroveň v školskom/akademickom roku 2022/23. Obsahuje národné schematické diagramy a metodiku čítania diagramov. Obsahuje tiež prehľad o hlavných organizačných modeloch primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania v Európe: „jednotnú štruktúru vzdelávania”, „základné učebné osnovy“ a „diferencované nižšie sekundárne vzdelávanie”. Informácie sú dostupné pre 39 európskych vzdelávacích systémov a pokrývajú 37 štátov, ktoré sú súčasťou programu EÚ Erasmus+.

Rovnosť v európskom školskom vzdelávaní - Štruktúry, politiky a výkonnosť žiakov
Štúdia poskytuje prehľad o vzdelávacích štruktúrach a politikách, ktoré ovplyvňujú rovnosť v školskom vzdelávaní. Hodnotí aspekt rovnosti žiakov v kontexte výkonu žiakov v medzinárodných v prieskumoch o hodnotení žiakov (PISA, PIRLS a TIMSS). Štúdia sa zaoberá s parametrami vzdelávacieho systému: účasť v predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti, financovanie škôl, diferenciácia a typy škôl, politiky prijímania, systémy delenia žiakov, opakovanie ročníka, autonómia škôl, zodpovednosť škôl, podpora znevýhodnených škôl, podpora žiakov so slabou výkonnosťou a príležitosť učiť sa.

Začleňovanie žiadateľov o azyl a utečencov do vysokoškolského vzdelávania v Európe
Akú úlohu zohrávajú vysoké školy v migračnej kríze? Žiadatelia o azyl a utečenci, ktorí v rokoch 2015 a 2016 prichádzali do Európy boli v typickom veku vysokoškolského vzdelávania a vo svojom domovskom štáte študovali na vysokej škole. Zatiaľ čo pokračovanie v štúdiu môže byť v záujme jednotlivca aj hostiteľského štátu, začleňovanie osôb, ktoré utiekli pred vážnym konfliktom a môžu byť traumatizované, alebo ktorým môžu chýbať jazykové a iné zručnosti, rozhodne nie je ľahkou úlohou. Dozviete sa, že väčšine štátov chýba individuálny politický prístup zameraný na túto oblasť a len šesť systémov vysokoškolského vzdelávania monitoruje začleňovanie žiadateľov o azyl a utečencov do ich vzdelávania. V niekoľkých štátoch však možno nájsť príklady dobrej praxe, napríklad uznávanie nepodložených kvalifikácií, podpora jazykového vzdelávania, finančná podpora a personalizované poradenstvo. Cieľom tejto publikácie pripravenej v dôsledku zvýšenej migrácie počas dvoch rokov je posúdiť, do akej miery vypracovali národné systémy svoje politiky a opatrenia ako reakciu na potreby žiadateľov o azyl a utečencov. Správa je rozdelená do dvoch častí. V prvej je výber ukazovateľov migračného toku a druhá obsahuje prehľad o politikách a stratégiách začleňovania žiadateľov o azyl a utečencov do vysokoškolského vzdelávania v 35 európskych štátoch.

Rovnosť v európskom školskom vzdelávaní (Štruktúry, politiky a výkonnosť žiakov)
Úlohou siete Eurydice je spoznávať a vysvetľovať organizáciu a fungovanie rôznych európskych vzdelávacích systémov. Sieť poskytuje popisy národných vzdelávacích systémov, komparatívne štúdie venované špecifickým témam, ďalším ukazovateľom a štatistike. Všetky publikácie Eurydice sú bezplatne dostupné na internetových stránkach alebo v tlačenej podobe na požiadanie. Cieľom siete Eurydice je prostredníctvom svojej práce zlepšovať porozumenie, spoluprácu, dôveru a mobilitu na európskej i medzinárodnej úrovni. Sieť tvoria národné kancelárie v jednotlivých európskych štátoch a ich aktivity koordinuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru EÚ. Podrobnejšie informácie o Eurydice pozri na: http://ec.europa.eu/eurydice.

Integrácia žiakov – migrantov do európskych škôl: Národné politiky a opatrenia
Stručný súhrn poskytuje prehľad o hlavných zisteniach prieskumu siete Eurydice o Integrácii žiakov – migrantov do európskych škôl: Národné politiky a opatrenia, ktorý bol publikovaný v januári 2019 pod záštitou Európskej komisie. Informácie pochádzajú z existujúcich nariadení a odporúčaní centrálnych orgánov školstva pre školský rok 2017/2018, ktoré zozbierala sieť Eurydice v 42 systémoch vzdelávania. Sú doplnené zisteniami z odbornej literatúry a údajmi štatistickej analýzy Eurostat, IEA PRILS 2016 a ICCS 2016.

Výchova k občianstvu v európskych školách 2017
Stručný súhrn Eurydice obsahuje hlavné závery prieskumu Výchova k občianstvu v európskych školách – 2017, ktorá bola publikovaná a spracovaná pod záštitou Európskej komisie v októbri 2017. Údaje vychádzajú z platných nariadení a odporúčaní, ktoré zozbierala sieť Eurydice z 42 systémoch vzdelávania a doplnila poznatkami z akademickej literatúry a rozhovormi s príslušnými odborníkmi na národnej úrovni.

Digitálne vzdelávanie v európskych školách
Stručný súhrn poskytuje komplexný prehľad o hlavných zisteniach prieskumu siete Eurydice o „Digitálnom vzdelávaní v európskych školách”. Najprv vysvetľuje, prečo je digitálne vzdelávanie dôležité, čo sa pod týmto pojmom myslí a ako spadá do kontextu európskej politiky. Ďalej sumarizuje hlavné zistenia prieskumu a prezentuje hlavné politiky a nariadenia centrálnych orgánov školstva v Európe v súvislosti so štyrmi skúmanými oblasťami: rozvoj digitálnych kompetencií prostredníctvom školských vzdelávacích programov, digitálne kompetencie špecifické pre učiteľov, hodnotenie digitálnych kompetencií žiakov, využívanie technológií pri hodnotení a testovaní a nakoniec strategické prístupy k digitálnemu vzdelávaniu v Európe s osobitným zreteľom na politiky podporujúce školy.

Povinné vzdelávanie v Európe 2019/2020
Táto publikácia sa zameriava na dobu trvania povinného vzdelávania/odbornej prípravy v Európe. Zdôrazňuje vstupný a odchádzajúci vek a rozlišuje výrazy povinné vzdelávanie/odborná príprava v dennej a externej forme štúdia. Informácie sú o 43 európskych vzdelávacích systémoch v 38 štátoch, ktoré sú začlenené v programe EÚ Erasmus+.

Štruktúra európskych vzdelávacích systémov 2019/20 - Schematické diagramy
Štúdia informuje o štruktúre hlavných európskych vzdelávacích systémov od predprimárnej až po terciárnu úroveň v školskom/akademickom roku 2019/20. Obsahuje národné schematické diagramy a metodiku čítania diagramov. Obsahuje tiež prehľad o hlavných organizačných modeloch základného a nižšieho stredného vzdelávania v Európe: 'jednotnú štruktúru vzdelávania', 'základné učebné osnovy' a 'diferencované nižšie stredné vzdelávanie'. Informácie sú dostupné pre 43 európskych vzdelávacích systémov, vrátane 38 štátov, ktoré sú súčasťou programu EÚ Erasmus+. Obsah tejto štúdie korešponduje s úlohou siete Eurydice: spoznávať a vysvetľovať organizáciu a fungovanie rôznych európskych vzdelávacích systémov.

Výučba regionálnych alebo menšinových jazykov v európskych školách
Štúdia Eurydice poskytuje stručný prehľad o podpore vyučovania regionálnych alebo menšinových jazykov v európskych školách. V prvom rade uvádza odkazy o regionálnych alebo menšinových jazykoch v úradných dokumentoch centrálnych orgánov školstva. Ďalej uvádza niektoré politiky a opatrenia o vyučovaní regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré existujú v rôznych európskych vzdelávacích systémoch.
Nasleduje prehľad niektorých projektov a iniciatív, ktoré sú financované EÚ a zamerané na podporovanie vyučovania regionálnych alebo menšinových jazykov v európskych školách.

Kľúčové údaje o predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti o deti v Európe
Stručný súhrn siete Eurydice uvádza niektoré hlavné zistenia z 2. vydania publikácie EURYDICE Kľúčové údaje o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve v Európe. Po krátkom úvode o kontexte európskych politík v predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti o deti (PVRS), sa opisujú hlavné opatrenia v politikách na zabezpečenie prístupu, ktoré špecifikujú, ktoré štáty garantujú PVRS a od akého veku. Prehľad poukazuje na to, kde sú služby v PVRS poskytované zadarmo, a v ktorých štátoch musia rodičia platiť najvyššie poplatky. Taktiež sa skúma dostupnosť a nariadenia o tomto vzdelávaní v regulovaných domácich zariadeniach v rámci Európy. Stručný súhrn obsahuje aj informácie o riadení, požiadavkách na kvalifikáciu zamestnancov a vzdelávací kontext tak, aby bol vytvorený obraz o kvalite PVRS. Zvláštna pozornosť je venovaná rôznym spôsobom monitorovania kvality PVRS v jednotlivých štátoch, ako aj opatreniam, ktoré umožňujú hladký postup do primárnej úrovne vzdelávania.

Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách
Publikácia popisuje zásadné vzdelávacie politiky o vyučovaní a učení sa jazykov v 42 európskych vzdelávacích systémoch. Odpovedá na otázky, ktoré cudzie jazyky sa vyučujú, ako dlho sa ich žiaci učia, aká úroveň ovládania sa očakáva od žiakov na konci povinného vzdelávania a aká jazyková podpora sa poskytuje novo prichádzajúcim žiakom prisťahovalcov, ako aj mnoho ďalších tém. Ukazovatele sú rozdelené do piatich kapitol: Kontext, Organizácia, Účasť, Učitelia a Vyučovacie postupy. Pri tvorbe ukazovateľov boli použité rôzne zdroje, ktoré zahŕňajú sieť Eurydice, Eurostat, a medzinárodné prieskumy OECD – PISA a TALIS. Údaje Eurydice pokrývajú všetky štáty Európskej únie, ako aj Bosnu a Hercegovinu, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko, Čiernu Horu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách
V súhrne je stručný popis obsahu publikácie Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách – 2017, ktorú v máji 2017 vydala sieť Eurydice a jej obsah bol spracovaný pod záštitou Európskej komisie. Doplnkové informácie boli získané z externých výskumných správ, prostredníctvom stretnutí expertov a spoločných vzdelávacích aktivít, ktoré zrealizovala Európska komisia.

Odporúčaný ročný vyučovací čas denného povinného vzdelávania v Európe 2016/17
Publikácia sa zaoberá odporúčaným minimálnym vyučovacím časom v dennom povinnom všeobecnom vzdelávaní v šk. roku 2016/17 v 42 európskych vzdelávacích systémoch. Obsahuje tiež národné grafy znázorňujúce údaje podľa jednotlivých štátov a jednotlivých predmetov. Porovnávací prehľad sa zaoberá zmenami v politike, ktoré sa uskutočnili v priebehu minulého roka a týkajú sa odporúčaného vyučovacieho času pre jednotlivé predmety. Tiež uvádza minimálnu časovú dotáciu vyučovania predmetov, ktoré sú v súčasnosti v centre záujmu na európskej úrovni; čítanie, písanie a literatúra, matematika, prírodné vedy, vyučovanie ďalších jazykov a telesná a zdravotná výchova. Pre matematiku a prírodné vedy porovnáva vyučovací čas podľa vyjadrení učiteľov a študentov v prieskumoch TIMSS a PISA s minimálnym vyučovacím časom určeným školskými inštitúciami.

Výchova k podnikateľstvu v škole v Európe
Táto štúdia poskytuje najaktuálnejšie informácie o stratégiách, učebných osnovách a výsledkoch vzdelávania; pokrýva aj také témy ako sú finančné schémy a vzdelávanie učiteľov. Analýza sa zameriava na primárne vzdelávanie, nižšie a všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie, ako aj inštitucionálne a počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu. Informácie platia pre 33 štátov zapojených v sieti Eurydice. Národné informačné listy poskytujú prehľad o výchove k podnikateľstvu v každom štáte. Referenčným rokom je rok 2014/15.

Odporúčaný ročný vyučovací čas počas povinnej školskej dochádzky v Európe 2015/2016
Čítanie, písanie a literatúra, matematika, prírodné vedy a cudzie jazyky patria medzi základné predmety vo všetkých európskych štátoch. Ale časová dotácia pre jednotlivé predmety v školách a vyučovací čas sa odlišuje podľa jednotlivých štátov. Táto správa poskytuje informácie o odporúčanom minimálnom vyučovacom čase základných predmetov vo všeobecnom povinnom vzdelávaní v 37 európskych štátoch zapojených do siete Eurydice. Referenčným rokom je 2015/16. Publikácia poskytuje komparatívny prehľad odlišností medzi primárnym a povinným všeobecným sekundárnym vzdelávaním a identifikuje hlavné zmeny od roku 2010/11. Obsahuje národné diagramy a mapy ilustrujúce údaje o minimálnom vyučovacom čase podľa jednotlivých štátov a predmetov.

Jazyky v sekundárnom vzdelávaní: Prehľad celoštátnych testov v Európe
Hlavným cieľom štúdie je poskytnúť jasnú predstavu o súčasných systémoch celoštátneho testovania jazykov v európskych štátoch. Štúdia poskytuje komparatívny prehľad o národných testoch v Európe, ktoré posudzujú jazykové kompetencie študentov stredných škôl (ISCED 2-3). Popisuje témy, ako je rastúci význam národných testov v cudzích jazykoch, ciele skúšok, testované zručnosti, rovnako ako nástroje, ktoré štáty použili na zabezpečenie konzistentnej a spoľahlivej vyhodnocovacej procedúry a vplyv Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR).

Správa zahŕňa 28 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Turecko, Čiernu Horu a Srbsko. Referenčný rok je 2014/15.

Modernizácia vysokého školstva v Európe: Prístup, udržanie sa a zamestnateľnosť 2014
Správa o Modernizácia vysokého školstva v Európe: prístup, udržanie sa a zamestnateľnosť skúma politiku a prax v Európe, týkajúce sa troch štádií vysokoškolského vzdelávania:
- Prístup, ktorý zahrnuje uvedomenie si dostupnosti vysokoškolského vzdelávania, požiadavky prijatia, a proces prijatia;
- Udržanie sa, vrátane napredovania v rámci študijného programu za podpory, ktorú možno poskytnúť v prípade vyskytnutia sa problémov;
- zamestnateľnosť, vrátane opatrení na podporu prechodu študentov z vysokých škôl na trh práce.

Správa popisuje, aké kroky podnikajú vlády a inštitúcie poskytujúce vysokoškolské vzdelávanie aby rozšírili prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a zvýšili tak počet študentov, ktorí ukončia úplné vysokoškolské vzdelanie (udržanie sa), a poskytli vodítko pre študentov pri vstupe na trh práce (zamestnateľnosť).

Profesia učiteľa v Európe: Prax, poznatky, a politiky
Táto správa Eurydice analyzuje vzťah medzi politikami, ktoré usmerňujú profesiu učiteľa v Európe a prístupom, praxou a postrehmi učiteľov. Analýza zahrňuje aspekty ako počiatočná príprava učiteľov, sústavný odborný rozvoj, transnárodná mobilita, ako aj demografické údaje o učiteľoch, pracovných podmienkach a atraktívnosti profesie. Správa je zameraná na takmer dva milióny učiteľov pôsobiacich na úrovni nižšieho stredného vzdelávania, ktorí sú zamestnaní v 28 členských štátoch EÚ, na Islande, Lichtenštajnsku, Čiernej Hore, bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska, Nórsku, Srbsku a Turecku. Zakladá sa na údajoch Eurydice a Eurostatu/UOE, ako aj na sekundárnej analýze TALIS 2013, kombináciou kvalitatívnych a kvantitatívnych dôkazov. Referenčný rok je 2013/14

Kľúčové údaje o ranej výchove a starostlivosti detí v Európe 2014
Správa Kľúčové údaje o ranej výchove a starostlivosti detí v Európe skúma faktory, ktoré tvoria vysokokvalitnú ranú výchovu a starostlivosť o deti prostredníctvom medzinárodne porovnateľných ukazovateľov. Spája štatistické údaje a informácie na úrovni systému pri opise štruktúry, organizácie a financovania ranej výchovy a starostlivosti o deti v Európe. Zahrnuje množstvo špecifických otázok dôležitých pre tvorcov politiky, ako je prístup k ECEC, riadenie, zabezpečenie kvality, dostupnosť, profesionalizácia zamestnancov, vedenie a opatrenia na podporu znevýhodnených detí. Táto brožúra zhŕňa kľúčové zistenia správy.

Táto správa zahrnuje 32 európskych štátov (37 vzdelávacích systémov), zahrnutých do siete Eurydice v rámci Programu celoživotného vzdelávania (2007-2013), okrem Holandska.

Platy a príplatky učiteľov a riaditeľov škôl v Európe 2013/14
Tento prehľad porovnáva rôzne úrovne riadenia zodpovedné za stanovenie učiteľských a riaditeľských tarifných platov v základných a všeobecnovzdelávacích stredných školách v Európe. Minimálne a maximálne tarifné platy sú prezentované v nominálnych hodnotách a porovnávané s HDP na obyvateľa v každom štáte. Profesijná kariéra učiteľa je tiež vyjadrená prostredníctvom údajov o platovom postupe a rokov odbornej praxi. Analyzované sú trendy vo vývoji výšky platov v období od roku 2009 do 2014. A nakoniec sa uvádzajú rôzne druhy existujúcich príplatkov pre učiteľov a úrovne rozhodovania zapojené do prideľovania týchto platieb.

Financovanie škôl v Európe: Mechanizmy, metódy a kritériá vo verejnom financovaní
Správa Financovanie škôl v Európe: Mechanizmy, metódy a kritériá vo verejnom financovaní poskytuje rámec pre pochopenie štruktúry systému financovania základného a vyššieho stredného vzdelávania. Poskytuje prehľad riadiacich orgánov na jednotlivých úrovniach a popisuje metódy a kritériá použité na stanovenie výšky prostriedkov na financovanie školského vzdelávania. Správa pokrýva 27 z 28 členských štátov EÚ, ako aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko. Úroveň riadiacich orgánov podieľajúcich sa na transfere a poskytovaní finančných prostriedkov školám je neoddeliteľne spätá s politickým a správnym usporiadaním v jednotlivých štátoch.

Obsah správy je tematicky rozdelený do troch kapitol popisujúcich:
1. riadiace orgány zapojené do financovania škôl;
2. metódy využívané pri prideľovaní finančných prostriedkov a
3. kritériá využívané pri stanovení objemu prideľovaných finančných prostriedkov. `

V závere správa za pomoci národných diagramov toku finančných prostriedkov ilustruje rôzne mechanizmy, metódy a priority uplatňované pri financovaní zamestnancov, prevádzkových nákladov a služieb a kapitálových statkov. Tieto diagramy majú za cieľ poskytnúť prehľad o transfere verejných prostriedkov pridelených školám poskytujúcim primárne a vyššie stredné vzdelávanie v jednotlivých štátoch.

Modernizácia vysokého školstva v Európe: Financovanie a sociálna dimenzia
Táto správa detailne rozoberá sociálnu dimenziu vysokoškolského vzdelávania – tému, ktorá už bola v centre pozornosti politických diskusií na európskej a národných úrovniach v priebehu ostatných rokov. Sociálna dimenzia sa týka procesu rozširovania prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu v čo najväčšom možnom pomere populácie. Sú časná štúdia sa týka referenčného roku 2009/10 a zahrňuje 31 štátov (všetky členské štáty EÚ + Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko). Jedným z najdôležitejších trendov v európskom vysokoškolskom vzdelávaní v poslednej dekáde je sústavný proces expanzie vo zvyšujúcom sa počte študentov v priemere o 25 %. Tento proces masovosti je globálny fenomén, ktorý súvisí s posunom k znalostnej spoločnosti a vytvára nové výzvy pre Európu. Aj keď sa počet študentov môže zvyšovať, nemusí to nevyhnutne znamenať, že vysokoškolské vzdelávanie sa stáva sociálne dostupnejšie pre všetkých.

Vyučovanie čítania v Európe: súvislosti, opatrenia a prax
Prezentovaná štúdia poskytuje ucelený obraz o čitateľskej gramotnosti a uvádza niektoré z kľúčových faktorov, ktoré majú vplyv na získavanie čitateľských zručností pre deti vo veku 3 až 15 rokov. Štúdia pokrýva štyrmi kľúčové témy:

- vzdelávacie prístupy,
- riešenie ťažkosti s čítaním,
- vzdelávanie učiteľov a
- podpora čítania mimo školy.

Štúdia skúma všetky kľúčové prvky vo svetle výsledkov akademického výskumu, najnovšie výsledky medzinárodných prieskumov a preskúmanie národných politík, programov a osvedčených postupov. Poukazuje na kroky, ktoré európske štáty podnikajú pre zlepšenie čitateľskej gramotnosti a oblasti kde zaostávajú. Štúdia zahŕňa 31 štátov (členské štáty EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko).

Kľúčové údaje o vzdelávaní a inováciách prostredníctvom IKT v európskych školách
Podpora vzdelávacích systémov tak, aby každý mladý človek mohol rozvíjať jeho potenciál je v centre procesu európskej spolupráce. Inovácia inštitúcií, ktorej cieľom je skvalitniť vyučovanie a učenie prostredníctvom nových technológií, môže byť dôležitým prínosom. Preto členské štáty EÚ schválili podporu kreativite a inováciám prostredníctvom používania nových nástrojov IKT, a odbornej prípravy učiteľov ako jednu zo svojich prioritných oblastí pre prvý cyklus Strategického rámca pre vzdelávanie a odbornú prípravu ('ET 2020'). V tejto publikácii sa analyzuje vývoj vo užívaní IKT vo vzdelávaní a zmeny, ktoré nastali v národných politikách a praxi ohľadom vyučovacích metód, obsahu a procesov hodnotenia. Skúma podporu priebežných ako aj odborne zameraných kľúčových kompetencií a postavenie IKT v praxi. Ozrejmuje stratégie používané v jednotlivých štátoch v oblasti odbornej prípravy a podpory učiteľom pri používaní IKT.

Dospelí vo formálnom vzdelávaní: politika a prax v Európe
Správa Dospelí vo formálnom vzdelávaní: politika a prax v Európe o vzdelávaní a odbornej príprave dospelých, ktorá bola spracovaná v priamej súvislosti s Akčným plánom vzdelávania dospelých, zvlášť s jeho cieľom poskytovať príležitosti dospelým postúpiť o krok vyššie a zvyšovať ich dosiahnuté vzdelanie. V správe môžeme vidieť nielen príležitosti pre menej kvalifikovaných dospelých, aby získali formálnu kvalifikáciu, ale tiež politiky a opatrenia na rozšírenie účasti dospelých, ktorí sa vrátili do vysokoškolského vzdelávania. Tieto aspekty sú ilustrované širokou škálou konkrétnych príkladov. Správa sa zameriava na príležitosti pre dospelých s nedostatočnou kvalifikáciou na dosiahnutie formálnej kvalifikácie, a to zahŕňa aj politiky a opatrenia na zvýšenie účasti dospelých vracajúcich sa k vysokoškolskému vzdelávaniu.

Opakovanie ročníka počas povinného vzdelávania v Európe: nariadenia a štatistika
Štúdia Opakovanie ročníka počas povinného vzdelávania v Európe: nariadenia a štatistika porovnáva, ako prebieha proces postupu do vyšších ročníkov - a opakovanie ročníka - v školách po celej Európe. Ukazuje sa, že prax medzi jednotlivými krajinami sa značne líši: či dieťa musí opakovať ročník v škole závisí viac od konkrétneho vzdelávacieho systému a hodnotenia učiteľov ako na výkone samotného dieťaťa. Prezentovaná štúdia poskytuje dôležitý súpis legislatívy a praktických postupov v oblasti týkajúcej sa žiakov, ktorí opakujú školský ročník.

Rodové rozdiely vo výsledkoch vzdelávania: štúdia o prijatých opatreniach a súčasnej situácii v Európe
Štúdia Rodové rozdiely vo výsledkoch vzdelávania: štúdia o prijatých opatreniach a súčasnej situácii v Európe poukazuje na existujúcu rodovú nerovnosť vo vzdelávaní a poskytuje ucelený prehľad o národných politikách, ktoré sa na ňu zameriavajú. Štúdia skúma, či rodové rozdiely viedli k politickým iniciatívam, ako sú návrhy na zmeny zákonov a iných predpisov súvisiacich so vzdelávaním, k národným prieskumom, projektom alebo akémukoľvek inému druhu oficiálnych opatrení zameraných na rodovú problematiku. Tiež sa snaží zmapovať existujúce politiky a stratégie v celej Európe, ktorých cieľom je riešiť rodové nerovnosti v súčasných vzdelávacích systémoch. Obsahuje prehľad štúdií o pohlaví a vzdelávaní a sumarizuje zásadné výsledky medzinárodných výskumov o výkone z hľadiska rodových rozdielov vo vzdelávaní.