Zvyšovanie úspešnosti a motivácie vo vyučovaní matematiky a prírodných vied v školách
V našej rýchlo sa meniacej spoločnosti, ktorá je založená na technológiách, je vzdelávanie v matematike a prírodných vedách kľúčové pre zabezpečenie toho, aby deti a mladí ľudia mali potrebné zručnosti, vedomosti a zmýšľanie, ktoré im umožnia stať sa zodpovednými a aktívnymi občanmi. Napriek tomu, že sa v Európskom vzdelávacom priestore kladie dôraz na kľúčové kompetencie v oblasti základnej matematickej a prírodovednej gramotnosti, podiel žiakov, ktorí nedosahujú základnú úroveň, zostáva výrazne nad dohodnutým maximom 15 %.

V tejto správe sa skúma, čo robia vzdelávacie orgány v Európe na posilnenie motivácie žiakov, zlepšenie ich výsledkov a pomoc tým, ktorí v matematike a prírodných vedách zaostávajú. Spája kvalitatívne údaje Eurydice o vnútroštátnych politikách a právnych predpisoch v 39 európskych vzdelávacích systémoch a kvantitatívne údaje z niekoľkých prieskumov hodnotenia žiakov. Výsledky poukazujú na dôležitosť vyčlenenia dostatočného času na výučbu, poskytovania včasnej podpory pri učení, zabezpečenia špecializovanej odbornej prípravy učiteľov a systematického monitorovania výsledkov žiakov. Uvádza sa množstvo príkladov, ako môžu učebné osnovy matematiky a prírodných vied podporovať reflexiu a prepojenie so životom študentov. Informácie sa zameriavajú na primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie a zahŕňajú všetky štáty zapojené do siete Eurydice (27 členských štátov EÚ a Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko).

Profesia učiteľa v Európe. Kariéra, rozvoj a pohoda.
Táto správa analyzuje kľúčové aspekty profesijného života učiteľov nižšieho sekundárneho vzdelávania (ISCED2) naprieč Európou. Je založená na kvalitatívnych údajoch Eurydice z národných politík a legislatív a na kvantitatívnych údajoch z Medzinárodnej štúdie o vyučovaní a vzdelávaní (TALIS) o praxi a poznatkoch učiteľov a riaditeľov škôl. Spájajúc tieto dva zdroje údajov, táto analýza má za cieľ vysvetliť, ako môžu národné politiky a predpisy prispieť k zvýšeniu atraktivity učiteľského povolania. Skúma spôsoby, akými učitelia získavajú počiatočné vzdelanie a politiky, ktoré môžu ovplyvňovať účasť na sústavnom profesijnom rozvoji. Ďalšie otázky, ktorými sa táto správa zaoberá, sú pracovné podmienky, kariérne vyhliadky a pracovná pohoda učiteľov. Skúma tiež, do akej miery sa hodnotenie učiteľov používa na účely poskytnutia formatívnej spätnej väzby a spôsoby motivovania učiteľov cestovať do zahraničia za vzdelávaním sa a prácou. V krátkosti sa venuje výzvam, ktoré priniesla pandémia COVID‐19 s presunom k dištančnému vyučovaniu a vzdelávaniu. Táto správa pokrýva všetkých 27 členských štátov EÚ, ako aj Spojené kráľovstvo, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko. Referenčné roky sú 2018‐2020.Táto správa analyzuje kľúčové aspekty profesijného života učiteľov nižšieho sekundárneho

Vzdelávanie dospelých a odborná príprava v Európe. Budovanie inkluzívnych ciest k zvyšovaniu úrovne zručností a kvalifikácií
Táto správa skúma vzdelávanie a odbornú prípravu dospelých v Európe s osobitným zameraním na politiky a opatrenia na podporu dospelých s nízkou úrovňou základných zručností a tých, ktorí majú nízku alebo žiadnu kvalifikáciu. Popri kvalitatívnych údajoch týkajúcich sa 42 systémov vzdelávania a odbornej prípravy správa uvádza aj štatistické údaje z medzinárodných prieskumov. Skúma celý rad vzájomne prepojených oblastí vrátane vnútroštátnych rámcov riadenia a politiky, verejne dotovaného vzdelávania dospelých, finančnej podpory a stimulov, prístupov k dosiahnutiu flexibilných vzdelávacích dráh, opatrení na uznávanie a validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a iniciatív zameraných na zvyšovanie informovanosti, osvetu v oblasti vzdelávania a poradenstvo.

Štruktúra európskych Vzdelávacích systémov 2022/2023: Schematické diagramy
Táto štúdia informuje o štruktúre hlavného prúdu európskych vzdelávacích systémov od predprimárnej až po terciárnu úroveň v školskom/akademickom roku 2022/23. Obsahuje národné schematické diagramy a metodiku čítania diagramov. Obsahuje tiež prehľad o hlavných organizačných modeloch primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania v Európe: „jednotnú štruktúru vzdelávania”, „základné učebné osnovy“ a „diferencované nižšie sekundárne vzdelávanie”. Informácie sú dostupné pre 39 európskych vzdelávacích systémov a pokrývajú 37 štátov, ktoré sú súčasťou programu EÚ Erasmus+.

Rovnosť v európskom školskom vzdelávaní - Štruktúry, politiky a výkonnosť žiakov
Štúdia poskytuje prehľad o vzdelávacích štruktúrach a politikách, ktoré ovplyvňujú rovnosť v školskom vzdelávaní. Hodnotí aspekt rovnosti žiakov v kontexte výkonu žiakov v medzinárodných v prieskumoch o hodnotení žiakov (PISA, PIRLS a TIMSS). Štúdia sa zaoberá s parametrami vzdelávacieho systému: účasť v predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti, financovanie škôl, diferenciácia a typy škôl, politiky prijímania, systémy delenia žiakov, opakovanie ročníka, autonómia škôl, zodpovednosť škôl, podpora znevýhodnených škôl, podpora žiakov so slabou výkonnosťou a príležitosť učiť sa.

Začleňovanie žiadateľov o azyl a utečencov do vysokoškolského vzdelávania v Európe
Akú úlohu zohrávajú vysoké školy v migračnej kríze? Žiadatelia o azyl a utečenci, ktorí v rokoch 2015 a 2016 prichádzali do Európy boli v typickom veku vysokoškolského vzdelávania a vo svojom domovskom štáte študovali na vysokej škole. Zatiaľ čo pokračovanie v štúdiu môže byť v záujme jednotlivca aj hostiteľského štátu, začleňovanie osôb, ktoré utiekli pred vážnym konfliktom a môžu byť traumatizované, alebo ktorým môžu chýbať jazykové a iné zručnosti, rozhodne nie je ľahkou úlohou. Dozviete sa, že väčšine štátov chýba individuálny politický prístup zameraný na túto oblasť a len šesť systémov vysokoškolského vzdelávania monitoruje začleňovanie žiadateľov o azyl a utečencov do ich vzdelávania. V niekoľkých štátoch však možno nájsť príklady dobrej praxe, napríklad uznávanie nepodložených kvalifikácií, podpora jazykového vzdelávania, finančná podpora a personalizované poradenstvo. Cieľom tejto publikácie pripravenej v dôsledku zvýšenej migrácie počas dvoch rokov je posúdiť, do akej miery vypracovali národné systémy svoje politiky a opatrenia ako reakciu na potreby žiadateľov o azyl a utečencov. Správa je rozdelená do dvoch častí. V prvej je výber ukazovateľov migračného toku a druhá obsahuje prehľad o politikách a stratégiách začleňovania žiadateľov o azyl a utečencov do vysokoškolského vzdelávania v 35 európskych štátoch.

Rovnosť v európskom školskom vzdelávaní (Štruktúry, politiky a výkonnosť žiakov)
Úlohou siete Eurydice je spoznávať a vysvetľovať organizáciu a fungovanie rôznych európskych vzdelávacích systémov. Sieť poskytuje popisy národných vzdelávacích systémov, komparatívne štúdie venované špecifickým témam, ďalším ukazovateľom a štatistike. Všetky publikácie Eurydice sú bezplatne dostupné na internetových stránkach alebo v tlačenej podobe na požiadanie. Cieľom siete Eurydice je prostredníctvom svojej práce zlepšovať porozumenie, spoluprácu, dôveru a mobilitu na európskej i medzinárodnej úrovni. Sieť tvoria národné kancelárie v jednotlivých európskych štátoch a ich aktivity koordinuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru EÚ. Podrobnejšie informácie o Eurydice pozri na: http://ec.europa.eu/eurydice.

Integrácia žiakov – migrantov do európskych škôl: Národné politiky a opatrenia
Stručný súhrn poskytuje prehľad o hlavných zisteniach prieskumu siete Eurydice o Integrácii žiakov – migrantov do európskych škôl: Národné politiky a opatrenia, ktorý bol publikovaný v januári 2019 pod záštitou Európskej komisie. Informácie pochádzajú z existujúcich nariadení a odporúčaní centrálnych orgánov školstva pre školský rok 2017/2018, ktoré zozbierala sieť Eurydice v 42 systémoch vzdelávania. Sú doplnené zisteniami z odbornej literatúry a údajmi štatistickej analýzy Eurostat, IEA PRILS 2016 a ICCS 2016.

Výchova k občianstvu v európskych školách 2017
Stručný súhrn Eurydice obsahuje hlavné závery prieskumu Výchova k občianstvu v európskych školách – 2017, ktorá bola publikovaná a spracovaná pod záštitou Európskej komisie v októbri 2017. Údaje vychádzajú z platných nariadení a odporúčaní, ktoré zozbierala sieť Eurydice z 42 systémoch vzdelávania a doplnila poznatkami z akademickej literatúry a rozhovormi s príslušnými odborníkmi na národnej úrovni.

Digitálne vzdelávanie v európskych školách
Stručný súhrn poskytuje komplexný prehľad o hlavných zisteniach prieskumu siete Eurydice o „Digitálnom vzdelávaní v európskych školách”. Najprv vysvetľuje, prečo je digitálne vzdelávanie dôležité, čo sa pod týmto pojmom myslí a ako spadá do kontextu európskej politiky. Ďalej sumarizuje hlavné zistenia prieskumu a prezentuje hlavné politiky a nariadenia centrálnych orgánov školstva v Európe v súvislosti so štyrmi skúmanými oblasťami: rozvoj digitálnych kompetencií prostredníctvom školských vzdelávacích programov, digitálne kompetencie špecifické pre učiteľov, hodnotenie digitálnych kompetencií žiakov, využívanie technológií pri hodnotení a testovaní a nakoniec strategické prístupy k digitálnemu vzdelávaniu v Európe s osobitným zreteľom na politiky podporujúce školy.

Povinné vzdelávanie v Európe 2019/2020
Táto publikácia sa zameriava na dobu trvania povinného vzdelávania/odbornej prípravy v Európe. Zdôrazňuje vstupný a odchádzajúci vek a rozlišuje výrazy povinné vzdelávanie/odborná príprava v dennej a externej forme štúdia. Informácie sú o 43 európskych vzdelávacích systémoch v 38 štátoch, ktoré sú začlenené v programe EÚ Erasmus+.

Štruktúra európskych vzdelávacích systémov 2019/20 - Schematické diagramy
Štúdia informuje o štruktúre hlavných európskych vzdelávacích systémov od predprimárnej až po terciárnu úroveň v školskom/akademickom roku 2019/20. Obsahuje národné schematické diagramy a metodiku čítania diagramov. Obsahuje tiež prehľad o hlavných organizačných modeloch základného a nižšieho stredného vzdelávania v Európe: 'jednotnú štruktúru vzdelávania', 'základné učebné osnovy' a 'diferencované nižšie stredné vzdelávanie'. Informácie sú dostupné pre 43 európskych vzdelávacích systémov, vrátane 38 štátov, ktoré sú súčasťou programu EÚ Erasmus+. Obsah tejto štúdie korešponduje s úlohou siete Eurydice: spoznávať a vysvetľovať organizáciu a fungovanie rôznych európskych vzdelávacích systémov.

Výučba regionálnych alebo menšinových jazykov v európskych školách
Štúdia Eurydice poskytuje stručný prehľad o podpore vyučovania regionálnych alebo menšinových jazykov v európskych školách. V prvom rade uvádza odkazy o regionálnych alebo menšinových jazykoch v úradných dokumentoch centrálnych orgánov školstva. Ďalej uvádza niektoré politiky a opatrenia o vyučovaní regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré existujú v rôznych európskych vzdelávacích systémoch.
Nasleduje prehľad niektorých projektov a iniciatív, ktoré sú financované EÚ a zamerané na podporovanie vyučovania regionálnych alebo menšinových jazykov v európskych školách.

Kľúčové údaje o predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti o deti v Európe
Stručný súhrn siete Eurydice uvádza niektoré hlavné zistenia z 2. vydania publikácie EURYDICE Kľúčové údaje o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve v Európe. Po krátkom úvode o kontexte európskych politík v predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti o deti (PVRS), sa opisujú hlavné opatrenia v politikách na zabezpečenie prístupu, ktoré špecifikujú, ktoré štáty garantujú PVRS a od akého veku. Prehľad poukazuje na to, kde sú služby v PVRS poskytované zadarmo, a v ktorých štátoch musia rodičia platiť najvyššie poplatky. Taktiež sa skúma dostupnosť a nariadenia o tomto vzdelávaní v regulovaných domácich zariadeniach v rámci Európy. Stručný súhrn obsahuje aj informácie o riadení, požiadavkách na kvalifikáciu zamestnancov a vzdelávací kontext tak, aby bol vytvorený obraz o kvalite PVRS. Zvláštna pozornosť je venovaná rôznym spôsobom monitorovania kvality PVRS v jednotlivých štátoch, ako aj opatreniam, ktoré umožňujú hladký postup do primárnej úrovne vzdelávania.

Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách
Publikácia popisuje zásadné vzdelávacie politiky o vyučovaní a učení sa jazykov v 42 európskych vzdelávacích systémoch. Odpovedá na otázky, ktoré cudzie jazyky sa vyučujú, ako dlho sa ich žiaci učia, aká úroveň ovládania sa očakáva od žiakov na konci povinného vzdelávania a aká jazyková podpora sa poskytuje novo prichádzajúcim žiakom prisťahovalcov, ako aj mnoho ďalších tém. Ukazovatele sú rozdelené do piatich kapitol: Kontext, Organizácia, Účasť, Učitelia a Vyučovacie postupy. Pri tvorbe ukazovateľov boli použité rôzne zdroje, ktoré zahŕňajú sieť Eurydice, Eurostat, a medzinárodné prieskumy OECD – PISA a TALIS. Údaje Eurydice pokrývajú všetky štáty Európskej únie, ako aj Bosnu a Hercegovinu, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko, Čiernu Horu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách
V súhrne je stručný popis obsahu publikácie Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách – 2017, ktorú v máji 2017 vydala sieť Eurydice a jej obsah bol spracovaný pod záštitou Európskej komisie. Doplnkové informácie boli získané z externých výskumných správ, prostredníctvom stretnutí expertov a spoločných vzdelávacích aktivít, ktoré zrealizovala Európska komisia.

Odporúčaný ročný vyučovací čas denného povinného vzdelávania v Európe 2016/17
Publikácia sa zaoberá odporúčaným minimálnym vyučovacím časom v dennom povinnom všeobecnom vzdelávaní v šk. roku 2016/17 v 42 európskych vzdelávacích systémoch. Obsahuje tiež národné grafy znázorňujúce údaje podľa jednotlivých štátov a jednotlivých predmetov. Porovnávací prehľad sa zaoberá zmenami v politike, ktoré sa uskutočnili v priebehu minulého roka a týkajú sa odporúčaného vyučovacieho času pre jednotlivé predmety. Tiež uvádza minimálnu časovú dotáciu vyučovania predmetov, ktoré sú v súčasnosti v centre záujmu na európskej úrovni; čítanie, písanie a literatúra, matematika, prírodné vedy, vyučovanie ďalších jazykov a telesná a zdravotná výchova. Pre matematiku a prírodné vedy porovnáva vyučovací čas podľa vyjadrení učiteľov a študentov v prieskumoch TIMSS a PISA s minimálnym vyučovacím časom určeným školskými inštitúciami.

Výchova k podnikateľstvu v škole v Európe
Táto štúdia poskytuje najaktuálnejšie informácie o stratégiách, učebných osnovách a výsledkoch vzdelávania; pokrýva aj také témy ako sú finančné schémy a vzdelávanie učiteľov. Analýza sa zameriava na primárne vzdelávanie, nižšie a všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie, ako aj inštitucionálne a počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu. Informácie platia pre 33 štátov zapojených v sieti Eurydice. Národné informačné listy poskytujú prehľad o výchove k podnikateľstvu v každom štáte. Referenčným rokom je rok 2014/15.

Odporúčaný ročný vyučovací čas počas povinnej školskej dochádzky v Európe 2015/2016
Čítanie, písanie a literatúra, matematika, prírodné vedy a cudzie jazyky patria medzi základné predmety vo všetkých európskych štátoch. Ale časová dotácia pre jednotlivé predmety v školách a vyučovací čas sa odlišuje podľa jednotlivých štátov. Táto správa poskytuje informácie o odporúčanom minimálnom vyučovacom čase základných predmetov vo všeobecnom povinnom vzdelávaní v 37 európskych štátoch zapojených do siete Eurydice. Referenčným rokom je 2015/16. Publikácia poskytuje komparatívny prehľad odlišností medzi primárnym a povinným všeobecným sekundárnym vzdelávaním a identifikuje hlavné zmeny od roku 2010/11. Obsahuje národné diagramy a mapy ilustrujúce údaje o minimálnom vyučovacom čase podľa jednotlivých štátov a predmetov.

Jazyky v sekundárnom vzdelávaní: Prehľad celoštátnych testov v Európe
Hlavným cieľom štúdie je poskytnúť jasnú predstavu o súčasných systémoch celoštátneho testovania jazykov v európskych štátoch. Štúdia poskytuje komparatívny prehľad o národných testoch v Európe, ktoré posudzujú jazykové kompetencie študentov stredných škôl (ISCED 2-3). Popisuje témy, ako je rastúci význam národných testov v cudzích jazykoch, ciele skúšok, testované zručnosti, rovnako ako nástroje, ktoré štáty použili na zabezpečenie konzistentnej a spoľahlivej vyhodnocovacej procedúry a vplyv Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR).

Správa zahŕňa 28 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Turecko, Čiernu Horu a Srbsko. Referenčný rok je 2014/15.

Modernizácia vysokého školstva v Európe: Prístup, udržanie sa a zamestnateľnosť 2014
Správa o Modernizácia vysokého školstva v Európe: prístup, udržanie sa a zamestnateľnosť skúma politiku a prax v Európe, týkajúce sa troch štádií vysokoškolského vzdelávania:
- Prístup, ktorý zahrnuje uvedomenie si dostupnosti vysokoškolského vzdelávania, požiadavky prijatia, a proces prijatia;
- Udržanie sa, vrátane napredovania v rámci študijného programu za podpory, ktorú možno poskytnúť v prípade vyskytnutia sa problémov;
- zamestnateľnosť, vrátane opatrení na podporu prechodu študentov z vysokých škôl na trh práce.

Správa popisuje, aké kroky podnikajú vlády a inštitúcie poskytujúce vysokoškolské vzdelávanie aby rozšírili prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a zvýšili tak počet študentov, ktorí ukončia úplné vysokoškolské vzdelanie (udržanie sa), a poskytli vodítko pre študentov pri vstupe na trh práce (zamestnateľnosť).

Profesia učiteľa v Európe: Prax, poznatky, a politiky
Táto správa Eurydice analyzuje vzťah medzi politikami, ktoré usmerňujú profesiu učiteľa v Európe a prístupom, praxou a postrehmi učiteľov. Analýza zahrňuje aspekty ako počiatočná príprava učiteľov, sústavný odborný rozvoj, transnárodná mobilita, ako aj demografické údaje o učiteľoch, pracovných podmienkach a atraktívnosti profesie. Správa je zameraná na takmer dva milióny učiteľov pôsobiacich na úrovni nižšieho stredného vzdelávania, ktorí sú zamestnaní v 28 členských štátoch EÚ, na Islande, Lichtenštajnsku, Čiernej Hore, bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska, Nórsku, Srbsku a Turecku. Zakladá sa na údajoch Eurydice a Eurostatu/UOE, ako aj na sekundárnej analýze TALIS 2013, kombináciou kvalitatívnych a kvantitatívnych dôkazov. Referenčný rok je 2013/14

Kľúčové údaje o ranej výchove a starostlivosti detí v Európe 2014
Správa Kľúčové údaje o ranej výchove a starostlivosti detí v Európe skúma faktory, ktoré tvoria vysokokvalitnú ranú výchovu a starostlivosť o deti prostredníctvom medzinárodne porovnateľných ukazovateľov. Spája štatistické údaje a informácie na úrovni systému pri opise štruktúry, organizácie a financovania ranej výchovy a starostlivosti o deti v Európe. Zahrnuje množstvo špecifických otázok dôležitých pre tvorcov politiky, ako je prístup k ECEC, riadenie, zabezpečenie kvality, dostupnosť, profesionalizácia zamestnancov, vedenie a opatrenia na podporu znevýhodnených detí. Táto brožúra zhŕňa kľúčové zistenia správy.

Táto správa zahrnuje 32 európskych štátov (37 vzdelávacích systémov), zahrnutých do siete Eurydice v rámci Programu celoživotného vzdelávania (2007-2013), okrem Holandska.

Platy a príplatky učiteľov a riaditeľov škôl v Európe 2013/14
Tento prehľad porovnáva rôzne úrovne riadenia zodpovedné za stanovenie učiteľských a riaditeľských tarifných platov v základných a všeobecnovzdelávacích stredných školách v Európe. Minimálne a maximálne tarifné platy sú prezentované v nominálnych hodnotách a porovnávané s HDP na obyvateľa v každom štáte. Profesijná kariéra učiteľa je tiež vyjadrená prostredníctvom údajov o platovom postupe a rokov odbornej praxi. Analyzované sú trendy vo vývoji výšky platov v období od roku 2009 do 2014. A nakoniec sa uvádzajú rôzne druhy existujúcich príplatkov pre učiteľov a úrovne rozhodovania zapojené do prideľovania týchto platieb.

Financovanie škôl v Európe: Mechanizmy, metódy a kritériá vo verejnom financovaní
Správa Financovanie škôl v Európe: Mechanizmy, metódy a kritériá vo verejnom financovaní poskytuje rámec pre pochopenie štruktúry systému financovania základného a vyššieho stredného vzdelávania. Poskytuje prehľad riadiacich orgánov na jednotlivých úrovniach a popisuje metódy a kritériá použité na stanovenie výšky prostriedkov na financovanie školského vzdelávania. Správa pokrýva 27 z 28 členských štátov EÚ, ako aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko. Úroveň riadiacich orgánov podieľajúcich sa na transfere a poskytovaní finančných prostriedkov školám je neoddeliteľne spätá s politickým a správnym usporiadaním v jednotlivých štátoch.

Obsah správy je tematicky rozdelený do troch kapitol popisujúcich:
1. riadiace orgány zapojené do financovania škôl;
2. metódy využívané pri prideľovaní finančných prostriedkov a
3. kritériá využívané pri stanovení objemu prideľovaných finančných prostriedkov. `

V závere správa za pomoci národných diagramov toku finančných prostriedkov ilustruje rôzne mechanizmy, metódy a priority uplatňované pri financovaní zamestnancov, prevádzkových nákladov a služieb a kapitálových statkov. Tieto diagramy majú za cieľ poskytnúť prehľad o transfere verejných prostriedkov pridelených školám poskytujúcim primárne a vyššie stredné vzdelávanie v jednotlivých štátoch.

Modernizácia vysokého školstva v Európe: Financovanie a sociálna dimenzia
Táto správa detailne rozoberá sociálnu dimenziu vysokoškolského vzdelávania – tému, ktorá už bola v centre pozornosti politických diskusií na európskej a národných úrovniach v priebehu ostatných rokov. Sociálna dimenzia sa týka procesu rozširovania prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu v čo najväčšom možnom pomere populácie. Sú časná štúdia sa týka referenčného roku 2009/10 a zahrňuje 31 štátov (všetky členské štáty EÚ + Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko). Jedným z najdôležitejších trendov v európskom vysokoškolskom vzdelávaní v poslednej dekáde je sústavný proces expanzie vo zvyšujúcom sa počte študentov v priemere o 25 %. Tento proces masovosti je globálny fenomén, ktorý súvisí s posunom k znalostnej spoločnosti a vytvára nové výzvy pre Európu. Aj keď sa počet študentov môže zvyšovať, nemusí to nevyhnutne znamenať, že vysokoškolské vzdelávanie sa stáva sociálne dostupnejšie pre všetkých.

Vyučovanie čítania v Európe: súvislosti, opatrenia a prax
Prezentovaná štúdia poskytuje ucelený obraz o čitateľskej gramotnosti a uvádza niektoré z kľúčových faktorov, ktoré majú vplyv na získavanie čitateľských zručností pre deti vo veku 3 až 15 rokov. Štúdia pokrýva štyrmi kľúčové témy:

- vzdelávacie prístupy,
- riešenie ťažkosti s čítaním,
- vzdelávanie učiteľov a
- podpora čítania mimo školy.

Štúdia skúma všetky kľúčové prvky vo svetle výsledkov akademického výskumu, najnovšie výsledky medzinárodných prieskumov a preskúmanie národných politík, programov a osvedčených postupov. Poukazuje na kroky, ktoré európske štáty podnikajú pre zlepšenie čitateľskej gramotnosti a oblasti kde zaostávajú. Štúdia zahŕňa 31 štátov (členské štáty EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko).

Kľúčové údaje o vzdelávaní a inováciách prostredníctvom IKT v európskych školách
Podpora vzdelávacích systémov tak, aby každý mladý človek mohol rozvíjať jeho potenciál je v centre procesu európskej spolupráce. Inovácia inštitúcií, ktorej cieľom je skvalitniť vyučovanie a učenie prostredníctvom nových technológií, môže byť dôležitým prínosom. Preto členské štáty EÚ schválili podporu kreativite a inováciám prostredníctvom používania nových nástrojov IKT, a odbornej prípravy učiteľov ako jednu zo svojich prioritných oblastí pre prvý cyklus Strategického rámca pre vzdelávanie a odbornú prípravu ('ET 2020'). V tejto publikácii sa analyzuje vývoj vo užívaní IKT vo vzdelávaní a zmeny, ktoré nastali v národných politikách a praxi ohľadom vyučovacích metód, obsahu a procesov hodnotenia. Skúma podporu priebežných ako aj odborne zameraných kľúčových kompetencií a postavenie IKT v praxi. Ozrejmuje stratégie používané v jednotlivých štátoch v oblasti odbornej prípravy a podpory učiteľom pri používaní IKT.

Dospelí vo formálnom vzdelávaní: politika a prax v Európe
Správa Dospelí vo formálnom vzdelávaní: politika a prax v Európe o vzdelávaní a odbornej príprave dospelých, ktorá bola spracovaná v priamej súvislosti s Akčným plánom vzdelávania dospelých, zvlášť s jeho cieľom poskytovať príležitosti dospelým postúpiť o krok vyššie a zvyšovať ich dosiahnuté vzdelanie. V správe môžeme vidieť nielen príležitosti pre menej kvalifikovaných dospelých, aby získali formálnu kvalifikáciu, ale tiež politiky a opatrenia na rozšírenie účasti dospelých, ktorí sa vrátili do vysokoškolského vzdelávania. Tieto aspekty sú ilustrované širokou škálou konkrétnych príkladov. Správa sa zameriava na príležitosti pre dospelých s nedostatočnou kvalifikáciou na dosiahnutie formálnej kvalifikácie, a to zahŕňa aj politiky a opatrenia na zvýšenie účasti dospelých vracajúcich sa k vysokoškolskému vzdelávaniu.

Opakovanie ročníka počas povinného vzdelávania v Európe: nariadenia a štatistika
Štúdia Opakovanie ročníka počas povinného vzdelávania v Európe: nariadenia a štatistika porovnáva, ako prebieha proces postupu do vyšších ročníkov - a opakovanie ročníka - v školách po celej Európe. Ukazuje sa, že prax medzi jednotlivými krajinami sa značne líši: či dieťa musí opakovať ročník v škole závisí viac od konkrétneho vzdelávacieho systému a hodnotenia učiteľov ako na výkone samotného dieťaťa. Prezentovaná štúdia poskytuje dôležitý súpis legislatívy a praktických postupov v oblasti týkajúcej sa žiakov, ktorí opakujú školský ročník.

Rodové rozdiely vo výsledkoch vzdelávania: štúdia o prijatých opatreniach a súčasnej situácii v Európe
Štúdia Rodové rozdiely vo výsledkoch vzdelávania: štúdia o prijatých opatreniach a súčasnej situácii v Európe poukazuje na existujúcu rodovú nerovnosť vo vzdelávaní a poskytuje ucelený prehľad o národných politikách, ktoré sa na ňu zameriavajú. Štúdia skúma, či rodové rozdiely viedli k politickým iniciatívam, ako sú návrhy na zmeny zákonov a iných predpisov súvisiacich so vzdelávaním, k národným prieskumom, projektom alebo akémukoľvek inému druhu oficiálnych opatrení zameraných na rodovú problematiku. Tiež sa snaží zmapovať existujúce politiky a stratégie v celej Európe, ktorých cieľom je riešiť rodové nerovnosti v súčasných vzdelávacích systémoch. Obsahuje prehľad štúdií o pohlaví a vzdelávaní a sumarizuje zásadné výsledky medzinárodných výskumov o výkone z hľadiska rodových rozdielov vo vzdelávaní.