PUBLIKÁCIE
Modernisation of Higher Education in Europe: Academic Staff – 2017

Správa Modernizácia vysokoškolského vzdelávania v Európe: akademickí zamestnanci - 2017 skúma aktuálnu situáciu akademických zamestnancov v rámci meniaceho sa akademického priestoru. Zameriava sa na kvalifikačné požiadavky na akademických zamestnancov, proces prijímania zamestnancov, pracovné podmienky, vplyv externého zabezpečenia kvality a národné stratégie pre internacionalizáciu. Správa obsahuje aj národné diagramy s kľúčovými charakteristikami jednotlivých kategórií akademických zamestnancov.

Správa je založená hlavne na kvalitatívnych údajoch zhromaždených sieťou Eurydice, ktoré pokrývajú systémy vysokoškolského vzdelávania v 35 krajinách. Zber údajov bol zameraný na zamestnancov vysokých škôl, ktorí sú primárne zodpovední za výučbu a/alebo výskum. Použité boli aj kvantitatívne údaje z Eurostatu a Európskeho registra terciárneho vzdelávania (ETER), ako aj informácie získané z prieskumov vypracovaných pre túto správu akademickými odbormi a agentúrami zabezpečujúcimi kvalitu.




Key Data on Teaching Languages at School in Europe – 2017 Edition

Správa Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v školách v Európe 2017 popisuje vzdelávacie politiky týkajúce sa výučby a štúdia jazykov v 42 európskych vzdelávacích systémoch. Odpovedá na otázky:
  • ktoré cudzie jazyky sa vyučujú,
  • koľko rokov je venovaných štúdiu cudzích jazykov,
  • aká je očakávaná úroveň, ktorú študenti dosiahnu do konca povinného vzdelávania,
  • aká jazyková podpora je poskytovaná novo prichádzajúcim študentom-migrantom a mnoho ďalších tém.


Jednotlivé ukazovatele sú usporiadané do piatich kapitol: obsah vzdelávania, organizácia, účasť, učitelia a vyučovacie procesy.

Primárne je správa zameraná na výučbu cudzích jazykov, avšak zahrnuté sú aj informácie o regionálnych, menšinových a klasických jazykoch v učebných osnovách.

V správe boli použité údaje, ktoré poskytli sieť Eurydice, Eurostat a medzinárodné prieskumy PISA a TALIS OECD. Údaje zozbierané sieťou Eurydice sa týkajú všetkých štátov Európskej únie, ako aj Bosny a Hercegoviny, Švajčiarska, Islandu, Lichtenštajnska, Čiernej Hory, Bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Nórska, Srbska a Turecka.




Mobility Scoreboard: Higher Education Background Report

Hodnotiaca správa bola vytvorená za účelom poskytnutia rámca pre monitorovanie pokroku dosiahnutého európskymi štátmi v poskytovaní podpory a odstraňovania bariér v oblasti študijnej mobility. Správa popisujúca mobilitu v oblasti vysokoškolského vzdelávania je rozdelená do piatich tematických kapitol:
  • Informácie a poradenstvo,
  • Jazyková príprava,
  • Prenos grantov a pôžičiek,
  • Podpora študentov s nízkym socioekonomickým statusom,
  • Uznávanie výsledkov vzdelávania a odbornej kvalifikácie.
Online platforma umožňuje používateľom prostredníctvom dynamických máp porozumieť politickému prostrediu pre študijnú mobilitu v Európe.




Support Mechanisms for Evidence-based Policy-Making in Education

Disponovanie spoľahlivými údajmi je nevyhnutné pre efektívnu tvorbu politiky v oblasti vzdelávania. V praxi sa mechanizmy používané na podporu tvorby politiky v oblasti vzdelávania založenej na dôkazoch medzi krajinami významne líšia.

Táto správa opisuje mechanizmy a postupy, ktoré podporujú tvorbu politiky v oblasti vzdelávania v Európe založenej na dôkazoch. Poskytuje prvotné mapovanie komplexnej oblasti. Porovnáva inštitúcie a postupy v tvorbe politiky založenej na dôkazoch ako aj dostupnosť a sprostredkovanie dôkazov. Správa tiež predkladá podrobné informácie s konkrétnymi príkladmi použitia dôkazov pri formulácii politiky pre jednotlivé krajiny.

Informácie boli poskytnuté Národnými útvarmi Eurydice a pokrývajú všetkých 28 členských krajín EU ako aj Bosnu a Hercegovinu, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko, Čiernu Horu, bývalú Juhoslovanskú Republiku Macedónsko, Nórsko, Srbsko, a Turecko.




Structural Indicators for Monitoring Education and Training Systems in Europe – 2016

Správa sleduje viac ako 30 ukazovateľov popisujúcich štruktúru vzdelávacích systémov európskych štátov. Obsahuje diagramy, definície , poznámky špecifické pre jednotlivé štáty a krátku analýzu vývoja nedávnych kľúčových politických reforiem v piatich oblastiach: vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, získavanie základných zručností, predčasný odchod zo vzdelávania a odbornej prípravy, vysokoškolské vzdelávanie a uplatnenie absolventov na trhu práce.

Správa prináša doplňujúce informácie o ukazovateľoch popisujúcich štruktúru vzdelávacích systémov európskych štátov k správe Education and Training Monitor 2016, ktorú každoročne vydáva Európska komisia. Sleduje pokrok, ktorý členské štáty EÚ dosiahli pri plnení cieľov stanovených v stratégiách Európa 2020 a Vzdelávanie a odborná príprava 2020.




Promoting citizenship and the common values of freedom, tolerance and non-discrimination through education – Overview of education policy developments in Europe following the Paris Declaration of 17 March 2015

V reakcii na násilný extrémizmus a teroristické útoky a v snahe zdôrazniť odhodlanie Európy podporiť základné hodnoty slobody, demokracie, rovnosti, rešpektovanie právneho štátu, ľudských práv a dôstojnosti Európska únia, ministri školstva a komisár Navracsics prijali v marci 2015 Parížsku deklaráciu. Deklarácia je zameraná na podporu občianstva a spoločné hodnoty slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania.

Správa poskytuje krátky prehľad posledného vývoja vzdelávacej politiky v európskych štátoch v súvislosti s cieľmi Parížskej deklarácie. Správa zahŕňa 28 členských štátov EÚ, ktoré sú signatármi deklarácie ako aj ostatných členov siete Eurydice.




Entrepreneurship Education at School in Europe - 2016 Edition

Táto komparatívna analýza nadväzujúca na správu o výchove k podnikateľstvu z roku 2012 zachytáva najnovší vývoj výchovy k podnikateľstvu v Európe. Správa poskytuje aktualizované a detailnejšie informácie o stratégiách, učebných osnovách a študijných výsledkoch a zároveň zahŕňa aj nové témy, ako sú programy financovania a vzdelávanie učiteľov.

Správa sa zameriava na primárne vzdelávanie, nižšie a vyššie stredné vzdelávanie, ako aj počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu. Správa je tematicky rozdelená do piatich kapitol: Definície a kontext výchovy k podnikateľstvu; Stratégie a finančné schémy; Učebné osnovy; Vzdelávanie a podpora učiteľov a Stav výchovy k podnikateľstvu v štyroch kľúčových oblastiach. V závere správa obsahuje národné prehľady stručne popisujúce výchovy k podnikateľstvu v jednotlivých štátoch.




Structural Indicators for Monitoring Education and Training Systems in Europe – 2015

Správa obsahuje viac ako 30 ukazovateľov, ktoré monitorujú vývoj politiky jednotlivých štátov v piatich oblastiach: vzdelávanie a starostlivosť v ranom veku, dosahované výsledky v základných zručnostiach, vysokoškolské vzdelávanie, zamestnanosť absolventov a vzdelávacia mobilita. Na príprave správy participovali všetky členské štáty EÚ, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko. Referenčný rok je 2014/15.

Správa dopĺňa informácie zverejnené v správe Education and Training Monitor 2015, ktorá prezentuje vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe a je každoročne vydávaná Európskou komisiou.







Languages in Secondary Education: An Overview of National Tests in Europe – 2014/15

Správa poskytuje komparatívny prehľad o národných testoch v Európe, ktoré posudzujú jazykové kompetencie študentov stredných škôl (ISCED 2-3). Analýza obsahuje aspekty, ako je rastúci význam národných testov v cudzích jazykoch, ciele skúšok, testované zručnosti, rovnako ako nástroje, ktoré štáty použili na zabezpečenie konzistentnej a spoľahlivej vyhodnocovacej procedúry a vplyv Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR) na národné testy.

Správa zahŕňa 28 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Turecko, Čiernu Horu a Srbsko. Referenčný rok je 2014/15.







The Teaching Profession in Europe: Practices, Perceptions, and Policies

Správa analyzuje vzťah medzi koncepciami regulujúcimi učiteľské povolanie v Európe a postojmi, praktikami a vnímaním učiteľov. Analýza pokrýva aspekty ako počiatočné vzdelávanie učiteľov, ďalší profesionálny rozvoj, medzinárodná mobilita, demografické ukazovatele, pracovné podmienky a príťažlivosť profesie. Zameriava sa na takmer na dva milióny učiteľov nižšieho stredného vzdelávania zamestnaných v 28 členských štátoch EÚ a na Islande, v Lichtenštajnsku, Čiernej Hore, Bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, v Nórsku, Srbsku a Turecku. Správu vypracovalo Eurydice v spolupráci s Eurostatom / UOE a boli použité údaje z analýzy TALIS 2013. Referenčný rok je 2013/2014.







Eurydice Brief: Early Leaving from Education and Training

Prehľad mapujúci predčasné odchod zo vzdelávania a odbornej prípravy ukazuje, že členské štáty sa spoločne blížia k cieľom EÚ - do roku 2020 bude podiel osôb (vo veku 18-24 rokov), ktoré predčasne odišli zo vzdelávania a odbornej prípravy menší ako 10%. Napriek tomu ostáva problematika predčasného odchodu zo vzdelávania a odbornej prípravy v mnohých štátoch EU vážnym problémom. Aj keď mnohé štáty zaviedli opatrenia proti predčasnému odchodu zo vzdelávania, len málo z nich vytvorilo špecifickú stratégiu, zaviedlo prevenciu alebo intervenčné a kompenzačné opatrenia. Správa rovnako skúma úlohu kariérneho poradenstva a medziodborovej spolupráce.







The European Higher Education Area in 2015: Bologna Process Implementation Report

Správa poskytuje prehľad o implementácii bolonského procesu v 47 štátoch Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA). Poskytuje komplexné kvalitatívne a kvantitatívne informácie o všetkých hlavných aspektoch vysokoškolských reforiem, ktorých cieľom je vytvoriť dobre fungujúci priestor vysokoškolského vzdelávania. Správu vypracovalo Eurydice v spolupráci s Eurostatom a Eurostudent na konferenciu ministrov v Jerevane (14-15 mája 2015) pod dohľadom bolonskej Follow-Up Group (BFUG). V správe sa konštatuje, že za najväčšie prekážky pri mobilite študentov sú považované financovanie a jazykové znalosti. V priemere len 7 z 10 študentov dokončí program vysokoškolského vzdelávania a v polovici európskych štátov je podiel absolventov od 30 do 50%. Nové priority sa zameriavajú na zvyšovanie medzinárodnej mobility, používanie digitálnych technológií v procese učenia a zlepšovanie zručností požadovaných zo strany zamestnávateľov.




Eurydice Brief - Modernisation of Higher Education in Europe: Access, Retention and Employability

Prehľad popisujúci systémy vysokoškolského vzdelávania v 34 európskych štátoch vychádza z hlavných zistení správy Modernizácia vysokého školstva v Európe: prístup, udržanie sa a zamestnateľnosť. Z analýzy národných politík a inštitucionálnej praxe v Európe vyplýva, že:
  • Len málo štátov vyvinulo politickú iniciatívu, stratégie alebo opatrenie pre zlepšenie prístupu skupín ľudí nezastúpených v systéme vysokoškolského vzdelávania.
  • Mali by sa zlepšiť systémy monitorovania sociálnych charakteristík študentov a údaje spojené s konkrétnymi politickými zámermi – napríklad zlepšenie prístupu a zníženie predčasného odchodu znevýhodnených skupín zo systému vysokoškolského vzdelávania.
  • Agenda spojená so zvýšením účasti nie je doposiaľ monitorovaná vládou a vysokoškolskými inštitúciami ako ucelený koncepčný prístup zahŕňajúci prístup udržanie sa a zamestnateľnosť.




Adult Education and Training in Europe

Správa o vzdelávaní a odbornej príprave dospelých sa zameriava na opatrenia zabezpečujúce, aby aj najzraniteľnejšie skupiny dospelých, najmä tí s nedostatočnou kvalifikáciou, mali primeraný prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Správa obsahuje štatistické údaje o odbornej príprave a vzdelávaní dospelých, popis vnútroštátnych politických záväzkov k vzdelávaniu dospelých, hlavné typy programov dotovaných z verejných zdrojov, flexibilitu výučby a formy postupu, iniciatívy aktívnej pomoci a poradenské služby ako aj cielenú finančnú podporu. Údaje obsiahnuté v správe boli zozbierané prostredníctvom siete Eurydice, ako aj z výskumných projektov a štatistických údajov z medzinárodných výskumov.







Assuring Quality in Education: Policies and Approaches to School Evaluation in Europe

Téma zlepšenia kvality vzdelávania a odbornej prípravy je permanentným záujmom politických diskusií o vzdelávaní na národnej ako aj európskej úrovni. Je to jeden zo štyroch hlavných cieľov vzdelávacích systémov v strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020).
Správa Zabezpečovanie kvality vo vzdelávaní: politika a prístup v hodnotení škôl v Európe analyzuje štruktúru a organizáciu hodnotenia škôl v povinnom primárnom a sekundárnom vzdelávaní. Správa popisuje dva najtypickejšie spôsoby hodnotenia školy:
  • externé hodnotenie vykonávané hodnotiteľmi, ktorí nie sú zamestnancami v danej škole a
  • interné hodnotenie realizované najmä zamestnancami školy.
Správa obsahuje aj stručný popis situácie v jednotlivých štátoch a komparatívny prehľad spôsobu hodnotenia škôl v Európe.



Tackling early leaving from education and training in Europe: Strategies, policies and measures

Správa, ktorú Eurydice vypracovalo spoločne s Cedefopom, sa zaoberá témou predčasného odchodu zo vzdelávania a odbornej prípravy - vážneho problému v mnohých štátov EÚ. Správa mapuje úsilie jednotlivých členských štátov, ako aj snahy Európskej komisie v tejto oblasti sledovať vývoj v navrhovaní a implementácii stratégií, politík a opatrení na boj proti predčasnému odchodu zo vzdelávania.
Kľúčové oblasti popísané v správe sú: zber údajov, politiky a stratégie proti predčasnému odchodu zo vzdelávania, úlohy výchovného a kariérneho poradenstva, riadenie a medzi-sektorová spolupráca a predčasné ukončenie vzdelávania v odbornom vzdelávaní a príprave. Na príprave správy participovali všetky členské štáty EÚ, vrátane Islandu, Nórska, Švajčiarska a Turecka.





Eurydice Policy Brief Early Childhood Education and Care 2014

Toto zhrnutie stručne vysvetľuje hlavný obsah správy Kľúčové údaje o ranej výchove a starostlivosti o deti v Európe 2014, ktorú Eurydice vydalo spoločne s Eurostatom v júni 2014. Prezentuje rôzne riešenia pre vzdelávanie a starostlivosť o deti, ktoré nedovŕšili vek povinnej školskej dochádzky vo všetkých európskych štátoch. Toto stručné zhrnutie existujúcich politík popisuje hlavné problémy v oblasti zlepšenia prístupu k predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti a zvýšenia kvality predškolských zariadení. Zároveň poukazuje na to, ako sú tieto výzvy akceptované politikmi v Európe.








Key Data on Early Childhood Education and Care in Europe 2014

Správa Kľúčové údaje o predškolskom vzdelávaní a starostlivosti v Európe, ktorú vypracovalo Euyrdice spoločne s Eurostatom popisuje 61 kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov a predstavuje komparatívnu analýzu predškolského vzdelávania a starostlivosti v 32 európskych štátoch (37 vzdelávacích systémov). Štúdia poukazuje na problémy, ktorým čelia európske štáty v súvislosti s poskytovaním kvalitných služieb predškolského vzdelávania a starostlivosti pre 32 miliónov detí v Európe. Jedná sa predovšetkým o témy ako je prístup k predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti, organizácia a riadenie, zabezpečovanie kvality, dostupnosť, kvalifikácia a vzdelávanie zamestnancov, vedúci zamestnanci, zapojenie rodičov a opatrenia na podporu znevýhodnených detí. Informácie o politikách a opatreniach v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti poskytli národné kancelárie Eurydice, zatiaľ čo Eurostat sa podieľal na príprave a tvorbe štatistických ukazovateľov. Referenčným rokom pre všetky informácie je rok 2012/13.
Správa ukazuje, že poskytovanie kvalitného predškolského vzdelávania a starostlivosti je v mnohých štátoch ovplyvnené nedostatkom finančných prostriedkov, kvalifikovaných pracovníkov a absenciu metodických materiálov pre učiteľov a ostatných zamestnancov. Je znepokojujúce že, každé štvrté dieťa v Európe vo veku do šiestich rokov je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a potrebuje špeciálnu podporu pre svoje vzdelávacie potreby.



Modernisation of Higher Education in Europe: Access, Retention and Employability

Podporovanie rozvoja masového vysokého školstva zohráva významnú úlohu v politických programoch na národnej ako aj európskej úrovni. Je to preto, že vysoké školstvo v Európe by malo byť projektované tak, aby promptne reagovalo a prispôsobovalo sa potrebám našej stále stúpajúcej znalostnej ekonomiky a spoločnosti. Takisto na rozšírenie znalostnej bázy a podpory pokroku, sa od čoraz väčšieho počtu európskych občanov vyžaduje mať vysokoškolský titul.
Správa o Modernizácia vysokého školstva v Európe: prístup, udržanie sa a zamestnateľnosť skúma politiku a prax v Európe, týkajúce sa troch štádií vysokoškolského vzdelávania:
  • Prístup, ktorý zahrnuje uvedomenie si dostupnosti vysokoškolského vzdelávania, požiadavky prijatia, a proces prijatia;
  • Udržanie sa, vrátane napredovania v rámci študijného programu za podpory, ktorú možno poskytnúť v prípade vyskytnutia problémov;
  • zamestnateľnosť, vrátane opatrení na podporu prechodu študentov z vysokých škôl na trh práce.
Správa popisuje, aké kroky podnikajú vlády a inštitúcie poskytujúce vysokoškolské vzdelávanie aby rozšírili prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a zvýšili tak počet študentov, ktorí ukončia úplné vysokoškolské vzdelanie (udržanie sa), a poskytli vodítko pre študentov pri vstupe na trh práce (zamestnateľnosť).



Financing Schools in Europe: Mechanisms, Methods and Criteria in Public Funding

Správa Financovanie škôl v Európe: Mechanizmy, metódy a kritériá vo verejnom financovaní poskytuje rámec pre pochopenie štruktúry systému financovania základného a vyššieho stredného vzdelávania. Poskytuje prehľad riadiacich orgánov na jednotlivých úrovniach a popisuje metódy a kritériá použité na stanovenie výšky prostriedkov na financovanie školského vzdelávania. Správa pokrýva 27 z 28 členských štátov EÚ, ako aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko. Úroveň riadiacich orgánov podieľajúcich sa na transfere a poskytovaní finančných prostriedkov školám je neoddeliteľne spätá s politickým a správnym usporiadaním v jednotlivých štátoch.
Obsah správy je tematicky rozdelený do troch kapitol popisujúcich:
1. riadiace orgány zapojené do financovania škôl;
2. metódy využívané pri prideľovaní finančných prostriedkov a
3. kritériá využívané pri stanovení objemu prideľovaných finančných prostriedkov.
V závere správa za pomoci národných diagramov toku finančných prostriedkov ilustruje rôzne mechanizmy, metódy a priority uplatňované pri financovaní zamestnancov, prevádzkových nákladov a služieb a kapitálových statkov. Tieto diagramy majú za cieľ poskytnúť prehľad o transfere verejných prostriedkov pridelených školám poskytujúcim primárne a vyššie stredné vzdelávanie v jednotlivých štátoch.



Towards a Mobility Scoreboard: Conditions for Learning Abroad in Europe

Štúdia prezentuje súbor návrhov foriem informačných služieb a poradenstva v oblasti zvyšovania povedomia mladých ľudí o podmienkach štúdia na vysokých školách v zahraničí a nadobudnutia skúseností v rámci študentskej mobility. Priamo nadväzuje na odporúčania Rady o podpore vzdelávacej mobility mladých ľudí, ktoré boli prijaté Radou Európskej únie v roku 2011. Prostredníctvom týchto odporúčaní sa členské štáty zaväzujú k podpore študentskej mobility a úsilia Európskej komisie na vytvorenie metodického rámca na monitorovanie pokroku v presadzovaní a odstraňovaní prekážok študentskej mobility.
Tento dokument je rozdelený podľa kľúčových tematických oblastí, na ktoré sa vzťahujú odporúčania Rady. Prezentované informácie zahŕňajú témy ako poradenstvo pre jazykovú prípravu, prenosnosť finančnej podpory a uznávanie a prenosnosť finančnej podpory pre znevýhodnených študentov.



Education and Training in Europe 2020. Responses from the EU Member States

Správa prezentuje komparatívnu analýzu reakcií európskych štátov na priority stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Zameriava sa na prebiehajúce národné reformy v niekoľkých tematických oblastiach, ktoré majú priamy význam pre stratégiu Európa 2020: predčasné ukončenie školskej dochádzky, vysokoškolské vzdelávanie, zamestnanosť mládeže, odborné vzdelávanie a príprava a celoživotné vzdelávanie.
Správa hodnotí politické opatrenia prijaté od roku 2011, rok po začatí stratégie Európa 2020, rovnako ako všetky prebiehajúce opatrenia v pokročilej fáze prípravy na realizáciu. Táto správa je založená na dvoch hlavných zdrojoch informácií: Eurypedii (Európska encyklopédia o národných vzdelávacích systémoch), kapitola 14 "Prebiehajúce reformy a politický vývoj " a národných programoch reforiem 2013, ktoré predložili jednotlivé členské štáty Európskej komisii.



Key Data on Teachers and School Leaders

Správa s názvom Kľúčové údaje o učiteľoch a riaditeľoch škôl kombinuje štatistické údaje a kvalitatívne informácie vťahujúce sa na 32 krajín (členské štáty EÚ, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko). Obsahuje súhrn najnovších informácií o učiteľoch a riaditeľoch škôl počnúc predškolskou výchovou a končiac post-sekundárnym vzdelávaním. Zozbierané údaje pokrývajú šesť tematických oblastí:
  • počiatočné vzdelávanie učiteľov a podpora pre začínajúcich učiteľov,
  • nábor zamestnancov, zamestnávatelia a kontrakty,
  • sústavný profesijný rozvoj a mobilita,
  • pracovné podmienky a platy,
  • úroveň autonómie a zodpovednosti učiteľov a vedenia škôl.
V správe sa spájajú údaje a informácie poskytnuté sieťou Eurydice, Eurostatom a dôkazy z medzinárodných prieskumov vrátane prieskumu OECD o vyučovaní a vzdelávaní (TALIS 2008), programu pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA 2009) a prieskumu trendov v medzinárodnom štúdiu matematiky a vedy (TIMSS 2011, International Association for the Evaluation of Educational Achievement – Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vo vzdelávaní).



Funding of Education in Europe 2000-2012: The Impact of the Economic Crisis

Správa sa zameriava na trendy výdavkov vo vzdelávaní za obdobie rokov 2000-2012 a skúma vplyv, aký mala finančná a hospodárska kríza na rozpočty na vzdelávanie v Európe v priebehu posledných rokov (2010-2012). Analýza pokrýva vývoj v oblasti financovania vzdelávania od predškolského po terciárnu úroveň a poskytuje prehľad hlavných trendov v oblasti vzdelávania dospelých v 31 európskych krajinách. Úplná správa sa zameriava na:
  • hospodárske súvislosti,
  • vývoj v oblasti verejných výdavkov a štátneho rozpočtu na vzdelávanie,
  • trendy týkajúce sa financovania ľudských zdrojov (platy a príplatky),
  • štátne rozpočty na vzdelávaciu infraštruktúru a systémy podpory,
  • najnovšie trendy vo financovaní a zmeny vnútroštátnych politík na finančnú podporu žiakov a študentov.




Physical Education and Sport at School in Europe

Komparatívna štúdia Telesná výchova a šport na školách v Európe mapuje stav telesnej výchovy a športových aktivít na školách v 30 európskych štátoch. Správa zahŕňa primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie a poskytuje informácie o týchto tematických oblastiach:
  • národné stratégie a iné existujúce iniciatívy,
  • stav telesnej výchovy v rámcových vzdelávacích programoch a iné riadiace dokumenty,
  • odporúčaný ročný vyučovací čas,
  • hodnotenie žiakov,
  • vzdelávanie učiteľov ,
  • mimoškolské aktivity a plánované reformy na vnútroštátnej úrovni.
Táto správa je výsledkom dôkladnej analýzy údajov poskytovaných národnými kanceláriami Eurydice a môže byť považovaná za prvý pokus Európskej komisie na identifikáciu kľúčových problémov v oblasti telesnej výchovy a športu na školách v jednotlivých európskych štátoch.



Developing Key Competences at School in Europe: Challenges and Opportunities for Policy

Pojem “kľúčové kompetencie” nadobudol v Európe v posledných rokoch nový význam, a to nielen v oblasti vzdelávania ale aj na politickej úrovni. Kľúčové kompetencie sú považované za základné zručnosti a postoje, ktoré umožnia mladým Európanom presadiť sa nie len v dnešnej ekonomike a modernej spoločnosti, ale aj v osobnom živote. Sú definované na európskej úrovni a zahŕňajú nasledovné zručnosti:
  • schopnosť ľahko a rýchlo komunikovať v materinskom jazyku;
  • schopnosť hovoriť cudzími jazykmi;
  • matematické kompetencie a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky;
  • IT zručnosti;
  • sociálne a občianske kompetencie;
  • zmysel pre iniciatívnosť a podnikavosť;
  • schopnosť naučiť sa učiť;
  • kultúrne povedomie a vyjadrovanie.
Európske štáty dosiahli významný pokrok pri začleňovaní kľúčových kompetencií do národných učebných osnov a ďalších riadiacich dokumentov. Prezentovaná štúdia sa zaoberá a upozorňuje na niektoré z hlavných úspechov a výziev, ktorým kľúčové kompetencie čelia v európskych školách. Je zameraná na povinné a všeobecné vyššie stredné vzdelanie v 31 európskych štátoch (členské štáty EÚ, Chorvátsko, Island, Nórsko a Turecko) v roku 2011/2012.



Key Data on Teaching Languages at School in Europe 2012

Správa Kľúčové údaje o výučbe jazykov na školách v Európe 2012 ponúka kompletný obraz o systéme vyučovania jazykov v 32 európskych krajinách. Správa kombinuje štatistické údaje spolu s kvalitatívnymi informáciami popisujúcimi obsah a organizáciu vo vyučovaní cudzích jazykov, účasť študentov na jednotlivých stupňoch vzdelávania, rovnako ako počiatočné a kontinuálne vzdelávanie učiteľov cudzích jazykov v Európe.
Kľúčové údaje o výučbe jazykov na školách v Európe 2012 je spoločná publikácia siete Eurydice a Eurostatu, na tvorbe ktorej sa podieľali v úzkej spolupráci spolu s Európskou komisiou. Poskytuje komplexné dôkazy na podporu tvorby politiky a skvalitnenie a zefektívnenie štúdia jazykov. Podpora štúdia jazykov je jedným z hlavných cieľov stratégie Komisie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) a takisto je nevyhnutná na podporu cezhraničnej mobility občanov EÚ, ktorá je jedným z cieľov stratégie pre zamestnanosť a rast – Európa 2020.
Správa potvrdzuje, že angličtina je zďaleka najviac vyučovaným cudzím jazykom v takmer všetkých európskych krajinách, pričom francúzština, španielčina, nemčina a ruština za ňou nasledujú s veľkým odstupom. V správe sa zdôrazňuje, že dnes sa počas povinnej školskej dochádzky čoraz väčší počet žiakov učí dva jazyky, a to minimálne jeden rok. Angličtina je najviac vyučovaným cudzím jazykom takmer vo všetkých 32 krajinách zahrnutých v prieskume. Zatiaľ čo vek študentov, ktorí sa začínajú učiť cudzie jazyky, vo všeobecnosti poklesol, počet vyučovacích hodín, ktorý sa im venuje, sa výrazne nezvýšil.
V správe je obsiahnutých 61 indikátorov pochádzajúcich z viacerých zdrojov: Eurydice, Eurostat, European Survey on Language Competences (ESLC), a medzinárodný prieskum OECD Pisa 2009. Údaje poskytnuté zo zdrojov Eurydice pokrývajú všetky členské štáty Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, Chorvátsko, Turecko a vzťahujú sa na referenčný rok 2010/2011. Sústreďujú sa predovšetkým na porozumenie politík a odporúčaní platných v Európe, ktoré majú vplyv na vyučovanie cudzích jazykov. Indikátory kľúčových údajov sú odvodené z prieskumu ESLC 2011 a popisujú 15 európskych vzdelávacích systémov. Údaje Eurostatu pokrývajú rovnaké krajiny, ako údaje poskytnuté Eurydice, avšak referenčný rok je 2009/2010.



Citizenship Education in Europe

Podpora občianstva k aktívnej účasti na spoločenskom a politickom živote, obzvlášť u mladých ľudí, sa stala narastajúcou politickou prioritou na národnej ale aj európskej úrovni. Štúdia Výchova k občianstvu v Európe ukazuje, že všetky európske krajiny predstavili centrálne opatrenia k podpore participácie študentov v orgánoch školskej samosprávy. Štúdia si kladie za cieľ zmapovať, ako sa v európskych krajinách vyvíjali politiky a opatrenia súvisiace s výchovou k občianstvu. Odkazuje predovšetkým na tie aspekty vzdelávania, ktoré pripravujú študentov k aktívnemu občianstvu zabezpečujúc nevyhnutné znalosti, zručnosti a postoje prispievajúce k rozvoju a prosperite súčasnej spoločnosti. Informácie sa neobmedzujú len výučbu a štúdium v triedach ale taktiež praktické skúsenosti nadobudnuté v školskom vzdelávaní a komunitných aktivitách.



The European Higher Education Area in 2012: Bologna Process Implementation Report

Správa o implementácii Bolonského procesu je výsledkom spoločného úsilia Eurostatu, Eurostudent a Eurydice pod dohľadom Bologna Follow-Up Group. Popisuje stav implementácie Bolonského procesu v roku 2012 z rozličnej perspektívy využívajúc údaje zozbierané v roku 2011. Okrem štatistických údajov sú v správe zastúpené aj kontextové a kvalitatívne informácie.











Entrepreneurship Education at School in Europe: National Strategies, Curricula and Learning Outcomes

Štúdia pozostáva z dvoch častí: komparatívneho prehľadu a popisu jednotlivých národných systémov. Komparatívny prehľad, zahrňujúci členské štáty EU, plus Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko, ukázal, že väčšina európskych štátov sa výchovou k podnikateľstvu zaoberá prostredníctvom národných stratégií a iniciatív. Na úrovni primárneho vzdelávania uvádzajú výchovu k podnikateľstvu dve tretiny európskych štátov explicitne v centrálnych riadiacich dokumentoch, zatiaľ čo v sekundárnom vzdelávaní prakticky všetky štáty integrovali podnikateľstvo do kurikúl, buď ako súčasť všeobecných cieľov celého kurikula alebo v rámci jednotlivých predmetov alebo ako kombináciu týchto prístupov.

Mnoho európskych štátov definuje špecifické vzdelávacie výsledky, ktoré výchova k podnikateľstvu prináša, zahŕňajúce podnikateľské postoje, vedomosti a zručnosti. Štúdia rovnako prezentuje štáty poskytujúce metodickú podporu učiteľom prostredníctvom metodík a učebných materiálov ako aj obraz o prebiehajúcich reformách a iniciatívach.


Key Data on Education in Europe 2012

Key Data on Education in Europe 2012 je dôležitou publikáciou Eurydice, ktorá sa sústreďuje na hlavné oblasti rozvoja európskych vzdelávacích systémov za posledné desaťročie. Správa obsahuje štatistické údaje s kvalitatívnymi informáciami na opis organizácie, manažmentu a významu 37 európskych vzdelávacích systémov od predprimárneho po vysokoškolské vzdelávanie. V publikácii je zahrnutých 95 indikátorov reagujúcich na nasledujúce témy: Demografický kontext, vzdelávacia štruktúra, participácia, zdroje, učitelia a riadiaci pracovníci, vzdelávací proces a kvalifikačná úroveň a prechod do zamestnania.

V porovnaní s predchádzajúcim vydaním bola publikácia Key data on Education 2012 vylepšená začlenením dlhších časových radov, zjednodušujúc tak identifikáciu špecifických aspektov vplývajúcich na rozvoj vzdelávacích systémov a analýzu súčasnej situácie v porovnaní s minulosťou.

Key Data on Education 2012 je spoločná publikácia, ktorá bola vytvorená v spolupráci s Eurostatom na základe informácií zozbieraných národnými kanceláriami siete Eurydice, Eurostatom a v medzinárodnom prieskume PISA 2009.